Keď si dnes do prehliadača napíšete adresu a stránka sa načíta za zlomok sekundy, máloktorý z nás si uvedomí, že celý ten systém má presný dátum narodenia, konkrétne miesto a dokonca aj prvý papier, na ktorý jeho nadriadený napísal „vágne, ale vzrušujúce“. Názov našej stránky si požičiava meno, ktoré dal web svojmu prvému prehliadaču – WorldWideWeb. Je preto fér začať tým, odkiaľ sa to celé vzalo.
Marec 1989: návrh „vágny, ale vzrušujúci“
Tim Berners-Lee pracoval v CERN-e pri Ženeve, v laboratóriu, kde sa stretávali tisíce vedcov z celého sveta a každý nosil so sebou iný počítač, iný systém a iné spôsoby, ako ukladať dokumenty. V marci 1989 napísal návrh „distribuovaného informačného systému“. Jeho nadriadený Mike Sendall si na titulnú stranu návrhu Information Management: A Proposal rukou poznamenal: „Vague but exciting…“ (vágne, ale vzrušujúce). Návrh potom ešte raz prepracoval v máji 1990 a v novembri 1990 ho spolu s belgickým inžinierom Robertom Cailliauom podali formálne ako WorldWideWeb: Proposal for a HyperText Project.
Na tom príbehu ma vždy zaujme jedna vec: web nevznikol ako veľký strategický projekt, ale ako riešenie celkom praktickej otravy – ako nájsť informáciu, ktorá existuje, len neviete, na ktorom počítači.
Vianoce 1990: prvý server, prvá stránka
Do Vianoc 1990 mal Berners-Lee pohromade tri veci, na ktorých web stojí dodnes: jazyk HTML, protokol HTTP a adresy URL. K tomu napísal prvý prehliadač, ktorý bol zároveň editorom, a prvý server. Bežal na počítači NeXT a jeho adresa bola info.cern.ch. Prvá webová stránka nebola nič iné než vysvetlenie, čo je to projekt World Wide Web a ako sa k nemu pripojiť. Táto stránka je mimochodom dodnes dostupná v obnovenej podobe a stojí za to si ju otvoriť – je to čistý text a odkazy, nič viac.
Súbežne Nicola Pellow vyvíjala takzvaný line-mode prehliadač, ktorý fungoval aj na obyčajných textových termináloch. To bolo dôležitejšie, než sa zdá: počítač NeXT mal málokto, terminál mal každý.
Leto 1991: web vychádza von
V marci 1991 sa softvér dostal ku kolegom v CERN-e a 6. augusta 1991 Berners-Lee zverejnil projekt v diskusnej skupine alt.hypertext spolu s návodom, ako si softvér stiahnuť. V nasledujúcich dňoch pridal oznamy aj do ďalších skupín. Od tej chvíle sa záujem šíril mimo fyzikov.
30. apríl 1993: rozhodnutie, ktoré zmenilo všetko
Ak by som mal z celej histórie vybrať jeden dátum, bol by to tento. CERN vtedy podpísal vyhlásenie, ktorým dal základný webový softvér – knižnicu libwww, line-mode prehliadač a server – do verejnej domény. Doslova sa v ňom vzdal všetkých práv duševného vlastníctva a dovolil komukoľvek kód používať, kopírovať, meniť a šíriť.
Ľahko sa to dnes berie ako samozrejmosť, ale stačí si predstaviť alternatívu: licenčné poplatky za každý server alebo prehliadač. V tom istom roku navyše NCSA vydala prehliadač Mosaic s grafickým rozhraním pre bežné počítače. Koncom roka 1993 existovalo už vyše 500 známych webových serverov a web tvoril asi 1 % internetovej prevádzky – vtedy to pôsobilo ako veľa.
1994: „Woodstock webu“
V máji 1994 sa v CERN-e konala prvá medzinárodná konferencia o World Wide Webe. Prišlo na ňu 380 ľudí a dostala prezývku „Woodstock of the Web“. V tom istom roku Berners-Lee odišiel na MIT a založil konzorcium W3C, ktoré dodnes spravuje webové štandardy.
Čo si z toho beriem
Web sa nepresadil preto, že by bol technicky najdokonalejší – v tom čase existovali sofistikovanejšie hypertextové systémy. Presadil sa, pretože bol jednoduchý, fungoval aj na slabom hardvéri a nikto ho nevlastnil. Tieto tri vlastnosti sú dobrým meradlom aj dnes, keď posudzujeme akýkoľvek nový projekt na sieti – vrátane tých, o ktorých budeme písať tu.
Zdroje
- CERN Archives: Information management – a proposal (originál s poznámkou M. Sendalla)
- info.cern.ch: Tim Berners-Lee’s proposal
- CERN: A short history of the Web
- CERN: Licensing the Web
- CERN Timeline: The birth of the World Wide Web
- info.cern.ch: WWW Project History
- Archív www-talk: World-Wide Web Software Put Into Public Domain (1993)
